Alfonz Zitkoviť so synom Alfrédom.

Alfonz Zitkovič bol jediný manžel Wilhelmíny Minnie Gotzmann, za ktorého sa vydala v roku 1922. Údajne sa však už poznali skôr... 

Všetko sa to začalo v Hniezdnom

Alphonsus Stephanus Zitkovics sa narodil 16. augusta a pokrstený bol 18. augusta 1872 v Hniezdnom. Jeho rodičia boli Alphonsus Zitkovics, kožušník, a Johanna Moncsko. Bývali v Hniezdnom 129. Jednopodlažný obdĺžnikový trojtraktový dom je postavený v štýle baroka a pochádza zo sedemnásteho storočia. Počas rokov na ňom prebehlo niekoľko úprav, v rokoch 1774, 1907, neskôr v druhej polovici dvadsiateho storočia. Meštiansky dom je dnes zaradený medzi pamiatkové objekty.

Pohľad na dom Hniezdne 129 z roku 2018.

Krstní rodičia malého Alfonza boli Andreas Schlachta a Johanna Mitnik. Pokrstil ho kaplán Pavol Soffranko, pôvodom zo Spišského Hrušova. V Hniezdnom pôsobil v rokoch 1872-1873 spolu s farárom a dekanom Jurajom Lesnitzkým.



Alfonz sa ešte na Slovensku stretol s mladou dievčinou menom Mária Terézia Kaplarčíková, ktorá sa čoskoro stala jeho manželkou. Maria Theresa Kaplartsik (Kaplarcsik/Kaplartsck/Kaplartsik) bola pokrstená 7. marca 1875 v Spišskej Novej Vsi. Jej rodičia boli Stephan Kaplartsik a Anna Szarnuyik/Czarnik.

Alfonz cestuje do USA

Alfonz a Mária Terézia sa 12. novembra 1896 v nemeckom Hamburgu nalodili na loď Normannia a odišli za novým životom v Amerike. Pod vedením kapitána Barendsa sa dostali až do New Yorku a mladý pár nestrácal ani sekundu. Istá Mary Kaplarcsik sa totiž vydala už 21. novembra 1896. Prvé dieťa Alfonza a Márie Terézie, syn menom Alfréd, sa narodil 6. apríla 1897. V čase svadby tak bola Mária Terézia štyri mesiace tehotná. Utiekol mladý pár do Ameriky, aby si zarobili na nový život pre seba a svojho nastávajúceho potomka? Alebo utiekol Alfonz preto, že mal na ceste ďalšie, nelegitímne dieťa?

Rozdelená rodina

Alfonz a Mária Terézia mali spolu štyri deti, syna Alfréda (1897-1976), dcéru Annu Johannu (1898-1943), Margarétu (1900-1982) a Teréziu (1904-1997). Alfréd sa narodil 6. apríla 1897, Anna sa narodila 12. septembra 1898, Margaréta sa narodila 17. augusta 1900 a Terézia sa narodila 9. októbra 1903. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 uvádza Terézia ako miesto narodenia Československo. Cestovala v roku 1903 tehotná Mária Terézia naspäť domov a narodila sa jej tam dcéra? Nanešťastie zatiaľ som nenašla žiadne lodné záznamy, ktoré by uvádzali Máriu Teréziu na ceste naspäť do USA.

Terézia sa do USA vrátila až v roku 1921 na palube lode Rijndam. V roku 1918 žila Mária Terézia na 620 Webster Street v meste Schenectady, takže je možné, že svoju najmladšiu dcéru nechala na výchovu rodine v Spišskej Novej Vsi a tá sa po dovŕšení dospelosti rozhodla vydať za rodičmi do USA. Aj Alfonz a Anna na chvíľu navštívili krajinu svojich rodičov. V roku 1913 sa 16-ročná Anna a 17-ročný Alfonz vrátili do USA na palube lode George Washington. Nezobrali však so sebou 13-ročnú Margarétu, na spiatočnej ceste ani 10-ročnú Teréziu.

Hneď ako uplynulo desať neprerušovaných rokov, po ktorých sa dalo žiadať o americké občianstvo, Alfonz si v roku 1907 podal žiadosť o americký pas. Nežiadal však v ňom aj o pas pre svoju ženu a deti, len pre seba. Deti, ktoré sa narodili na pôde USA, boli samozrejme americkí občania. Prečo však nežiadal o pas aj pre Máriu Teréziu? Žeby preto, že bola stále v Európe? A čo najmladšia Terézia? Že by žiadal o pas preto, aby mohol navštíviť dcéru, ktorá sa narodila a vyrastala v Spišskej Novej Vsi?

Vdovec

V roku 1920 sa Mária Terézia presťahovala na 6 Spring Avenue. O dva roky neskôr bola mŕtva. Mária Terézia Zsitkovitz zomiera v roku 1922 vo veku 47 rokov. Pochovaná je na cintoríne Svätého Jozefa (St. Joseph's Cemetery) v Schenectady, New York. Alfonz mal 50 rokov, no status vdovca si dlho neužil. Už 16. septembra 1922 sa oženil s Wilhelminou Minnie Gotzmannovou, ktorá na neho čakala v zálohe už dlhé roky. Ich manželstvo však bolo všetko, len nie šťastné.

Náhrobok Alfonza Zikovitza s manželkou Máriou Teréziou. Napriek tomu, že sa Alfonz oženil doslova mesiace po jej smrti, pochovaní sú spolu na cintoríne St. Joseph's Cemetery v Schenecktady, New York.

Nešťastné manželstvo

Hoci sa Alfonz a Minnie zobrali doslova mesiace po smrti jeho prvej manželky, ich manželstvo nebolo šťastné. Dva roky po svadbe, v septembri 1924, sa vydala Alfonzova dcéra Anna. Jej nová macocha Minnie nie je spomenutá v oznámení o svadbe.

Preklad: Bývalá obyvateľka Schenectady sa vydala v Philadelphii. Pani D. B. Henersonová. Anna Zikowitz, bývalá obyvateľka mesta, a pán D. B. Henderson, sa vzali 16. augusta v Philadelphii na fare miestneho nemeckého katolíckeho kostola. Sobáša sa zúčastnili slečna Margaret Zikowitz, sestra nevesty, a dvaja nevestini ujovia, Fred Zikowitz a Paul Petras. Po obrade nasledovala svadobná hostila. Pán a pani Hendersonovci neskôr odišli do Harrisburgu, kde budú odteraz bývať.

Preklad: U Zikovičovcov lietali taniere a hrnce.
Problémy v domácnosti predstavili na súde.
S príbehmi o lietajúcich tanieroch a hrncoch, horúcej vode, škrteniu a iných metódach týraniach porozprávala pani Minnie Zikovitz včera pred sudcom Edwardom C. Whitmyerom a požiadala ho o rozluku manželstva, alimenty a správne poplatky od svojho manžela Alfozna Zikovitsa. Zaujímavosťou na celkom prípade je to, že už dlhé roky pred ich manželstvom, ktoré uzavreli v roku 1922, sa "pár intímne stretával", aj keď Alfonz mal manželku a dieťa v Maďarsku, ktorá napokon prišla do tejto krajiny a neskôr zomrela.
Pani Zikovitz uviedla, že jedného rána hneď po prebudení vedela, že jej manžel je v nepríjemnej nálade. Vyšiel zo spálne, práve keď stála pri sporáku a snažila sa zovrieť vodu na kávu, a obvinil ju z klamstva. Potom ju schmatol za krk a začal ju škrtiť, povedala. Odstránim ťa z cesty, údajne povedal Alfonz. Pani Zikovitz vypovedala, že sa v tom momente začala báť o svoj život a preto zdvihla hrniec horúcej vody a šmarila ju za rameno, pri čom jej manžel ju okamžite pustil. O niekoľko týždňov neskôr ho prepustili z nemocnice, kde ho ošetrovali pre hlboké rany na hrudi a rukách, ktoré mal zasiahnuté vriacou vodou.
Manželov príbeh bol popieraním toho, čo povedala jeho manželka. Alfonz povedal, že bol nútený žiť s neustále sa sťažujúcou a temperamentou harpyou, zatiaľ čo on bol poslušný, oddaný a pracovitý. Vyjadril sa, že ona na neho často hádzala rozličné taniere a poháre a raz ho len tak-tak minul ostrý nôž. Jeho manželka vyvrátila jeho slová a povedala, že nôž hádzala do dresu, nie na manžela.
Zikovits povedal, že bol obarený vriacou vodou, pretože právom obvinil svoju manželku z klamstva. Ona ho začala verbálne napádať a preto bol prinútený chytiť ju za krk, aby zastavil neustávajúci príval slov. Jeho manželka, ktorej sa toto správanie nepáčilo, ho vzápätí obarila.
Rozhodnutie o tomto prípade je teraz na sudcovi a právnikoch, Arthurovi S. Goldenovi, ktorý zastupuje manželku, a Jamesovi A. Learymu, ktorý zastupuje manžela.

V máji 1932 ho navštívila dcéra Anna a zjavne to bola veľká udalosť, keď sa o nej písalo aj v novinách. Opäť ani zmienka o Minnie.

Opäť vdovec

Preklad: Alfonso Zikovitz z ulice Broadway oznámil zasnúbenie svojej dcéry, slečny Terézie Zikovitz,  a pána Stephena Hidegha mladšieho, syna Stephena Hidegha z ulice Fairview. Obaja snúbenci sú zamestnanci spoločnosti General Electric.

Andrej mal dcéru Ellu.

ODKAZ NA pohrebné oznámenie

Z Vilmy sa stala Minnie

Najskôr som začala pátrať po osude Vilmy. Vyzerá to tak, že si poameričtila meno a z nemeckej Wilhelmíny a maďarskej Vilmy sa za Veľkou mlákou volala Minnie. V sčítaní obyvateľstva z roku 1910 ju však nachádzame pod menom Mary. Tridsaťtriročná "Mary" pracovala ako slúžka v rodine staršieho pána, írskeho imigranta menom J. J. Mc Enroe s manželkou Mary a dospelým synom J. F. Mc Enroe. Žili na 713 Union Street, Schenectady, NY. Obrovská sedemizbová vila bola postavená v dobrej štvrti mesta v roku 1900 a dodnes stojí, aj keď dnes slúži ako kancelárska budova a sídli v nej napríklad zubár.

Dom na 713 Union Street, kde Vilma pracovala v roku 1910.

Počas svojho pobytu v Schenectady sa Minnie zapojila do boja proti chrípke a v roku 1914 za svoje úsilie aj obdržala ocenenie.

Minnie sa sťahuje na Manhattan

Čoskoro, ako sa rozkukala v novom svete, Minnie sa zamestnala na Manhattane. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1920 Minnie Gotzmann žila a pracovala ako slúžka v rodine bohatého židovského právnika Norvina Lindheima a jeho manželky Irmy. Irma Lindheimová je však omnoho zaujímavejšia ako jej manžel. Irma "Rama" Levy bola výnimočná a komplexná žena, ktoré stála na čele židovského zionistického hnutia. Narodila sa v New Yorku v rodine asimilovanej židovskej rodiny z Nemecka, a už od malička bola výnimočná svojim intelektom, zvedavosťou a nezávislosťou.   V roku 1907 napríklad preukázala svoju nezávislosť (a tvrdohlavosť), keď sa proti vôli svojich rodičov vydala za mladého právnika Norvina R. Lindheima. Počas prvej svetovej vojny v roku 1917, slúžila ako jediná židovská poručíčka v motorovom zbore Spojených štátov. Na Columbia University študovala sociálnu prácu a v roku 1922 (čiže v čase, kedy u nej bola zamestnaná Minnie), sa stala prvou ženou, ktorá nastúpila do novovytvoreného Jewish Institute of Religion založeného rabínom Stephenom S. Wiseom. Irma sa neskôr začala zaujímať o zionismus, niekoľkokrát cestovala do Palestíny a napokon sa na konci dvadsiatych rokov stala prezidentkou organizácie Hadassah, dobrovoľníckej ženskej židovskej organizácie. Tesne pred päťdesiatkou, po náhlej smrti svojho manžela, napokon odcestovala do Palestíny a začala nový život v kibuci.

Vráťme sa však naspäť k Minnie. Rodina Lindheimovcov žila na 29 West 74th Street na Manhattane, úhľadnom štvorposchodovom hnedom dome postavenom v roku 1910. Dom na tichej ulici lemovanej stromami je aj dnes symbolom luxusu a hoci ho premenili na niekoľko bytov, človek si ľahko dokáže predstaviť Minnie, ako sa v ňom stará o početnú rodinu Lindheimovcov. A že sa teda bolo o koho starať! V roku 1920 mali tridsaťdeväťročný Norvin a tridsaťtriročná Irma niekoľko detí: jedenásťročného syna Norvina Juniora, sedemročnú dcéru Hortense Amy, päťročné dvojičky Donalda Roberta a Stevena Waltera a bábätko Richarda Williama. Žila s nimi aj Norvinova matka Hortense, guvernantka Hedwig Tiedeman, komorník Joseph Taschler, slúžka Katherine Burke, zdravotná sestra Mary Dumson, slúžka Josephine Gonrdon, kuchárka Jenny Martha Enderlein, a slúžka Margaret E Guthrie. Nečudo, že potrebovali takýto domisko!

Newyorský dom rodiny Lindheimovcov.

Svadobné zvony

Minnie Gotzmann sa 16. septembra 1922 vydala za akéhosi Alfonza Zikovitza (možné varianty priezviska sú Zikovitz, Zitkovitz, Zsitkovitz) a usadila sa v meste Schenectady, rovnakom meste, kde napokon skončila aj jej dcéra Vilmuška. Alfonz bol od nej starší, mal niekoľko detí a tipujem, že bol vdovec. V roku 1919 sa totiž oženil so ženou menom Anna Potpinka. Ich manželstvo, zdá sa, nebolo z lásky. Počas sčítania ľudu z roku 1930, kedy by mala byť osem rokov vydatá, je Alfoz Zitkovitz uvedený ako ženatý, no sčítaný bol len s dcérou Theresou, a nie aj s manželkou. Býval na 1902 Euclid Avenue, v bytovkovom dome postavenom v roku 1900, ktorý stále stojí. Minnie Zikovitz je uvedená ako slúžka na 1077 University Place v rodine Johna G. Barryho, miestneho prominenta a riaditeľa v spoločnosti General Electric Company, takže je možné, že manželský pár žil oddelene.

Dom na 1077 University Place, kde Vilma pracovala ako slúžka. Viac fotiek tohto historického skvostu TU.

Neskoršie roky

Minnie zomrela v sobotu 31. marca 1934 v dome svojej dcéry Vilmušky na krvácanie do mozgu. Mala 56 rokov. Oznam z novín hovorí: "Pani Minnie Zitkovitz zomrela v sobotu popoludní v dome svojej dcéry, pani Konstant Slater, 1670 Campbell Ave, po päťdnovej chorobe. Rozlúčka sa bude konať dnes ráno o 9:15 v dome jej dcéry a o desiatej sa bude slúžiť omša v kostole Svätého Jána Evanjelistu na Union Street. Pohreb bude na cintoríne Most Holy Redeemer Cemetery na Troy Road. Pani Zitkovitz sa narodila v Maďarsku a obyvateľkou mesta bola od roku 1904. Okrem svojej dcéry za sebou zanecháva brata a jednu sestru, ktorí žijú v Maďarsku."

Zdroj TU.

O tom, že s manželom boli na nože, vypovedá aj jej závet. Podľa neho totiž zanechala svoj majetok v hodnote 250 dolárov a nehnuteľnosť v hodnote 100 dolárov svojej dcére Minnie Schlachta. Manžel Alfonz Zikovitz zdedil sumu jeden dolár, čo sa bežne robí na znamenie toho, že na dotyčného sa v závete nezabudlo, no majiteľ závete mu rozhodne nechce odkazovať svoj majetok (aby neskôr nebolo možné závet napadnúť.)

Jedným z predkov, o ktorom sa dá nájsť skutočne veľa informácií, je Jakub (Jacubus) Gotzmann z Hniezdneho 181.

Jakub sa narodil 26. apríkla 1834 v Hniezdnom. Jeho rodičia boli Stanislav Gotzmann a Mária Madony. Zaujímavé je, že v matrike bol k jeho narodeniu neskôr pripísaný aj dátum úmrtia, 4. apríla 1896.


Jeho manželka Julianna Fabovszká sa narodila 18. februára 1840 tiež v Hniezdnom. Jej rodičia boli Štefan Fabovszký a Katarína Danielowicz.


Jakub s Juliannou uzavreli manželstvo 20. novembra 1861. Podľa matričných záznamov však boli ohlášky vypísané aj v rodnom meste nevesty, Vyšné Repáše, takže musím pre istotu skontrolovať, či sa náhodou nejaká Julianna Fabovszká nenarodila aj tam... Jakub býval v Hniezdnom 220 a Julianna bývala v Hniezdnom 130.



Po svadbe sa usadili v Hniezdnom 181, kde sa im narodilo 8 detí.

Prvý syn Štefan (Stephanus) Gotzmann sa narodil 29. júla 1862 a pokrstený bol o deň neskôr. Jeho krstní rodičia boli Antonius Klein a Maria Raab. Zaujímavé, že prvý syn nedostal meno po otcovi (Jakub má meniny 25. júla) ani napríklad po inom svetcovi, v ktorého deň sa narodil. V poznámkach taktiež chýba slovo primogenitus, ktorým sa označoval prvorodený syn. Že by mali pred Štefanom ešte iného syna, ktorý zomrel? (Nie, pozrela som si matriky z Hniezdneho od roku 1859, nič som nenašla...)


Ondrej (Andreas) Gotzmann sa narodil 30. novembra 1865. Jeho krstní rodičia boli Antonius Klein, vehicularius - teda výrobca kočiarov, kolár, a Mária Polesik.


Alžbeta Katarína (Elisabeth Catharina) Gotzmannová sa narodila 8. novembra 1867. Podľa záznamov to vyzerá, že rodina žila v Hniezdnom 182. Chyba, alebo sa presťahovali? Jej krstní rodičia boli Joanes? Polesik, arcularius - teda výrobca malých truhlíc a šperkovníc, a Mária Raab.


Viktor Gotzmann (môj prapradedko) sa narodil 16. decembra 1869. Rodina má opäť uvedenú inú adresu, tentokrát Hniezdne 160. Viktorovi krstní rodičia boli opäť Antonius Klein a Anna Korsch. V poznámkach je uvedené niečo, čo neviem rozlúštiť


Mária Wilhelmína Gotzmannová sa narodila 1872.


Leopold Gotzmann sa narodil 3. apríla 1874.  Podľa záznamov to vyzerá, že rodina žila v Hniezdnom 185. Chyba, aleo sa presťahovali? Jeho krstní rodičia boli Josephys Raab a Cunigundis Korsch. Leopold však zomrel 6. mája 1875. Mal 13 mesiacov.



Vilma (Wilhelmína) Gotzmannová sa narodila 24. júna 1877. Ako adresa je uvedené Hniezdne 180. Jej krstní rodičia boli Stephanus Korsch a Maria Raab.

Po tom, ako som zistila, že Vilma aj Vilmuška Gotzmannové nezávisle od seba emigrovali do USA, som bola na chvíľu bez slov. Nikdy by som nečakala, že narazím na takúto informáciu. Testy DNA mi ukázali, že mám tu v Novom Svete kopec príbuzných, zvyčajne bratrancov a sesternice z piateho či šiesteho kolena. (DNA) Možno je niektorý z nich potomkom Vilmy alebo Vilmušky?

Pri prezeraní budapeštianskych matričných záznamov som narazila na Vilmu Gotzmannovú, dcéru mojich praprastarých rodičov Jakuba a Juliany z Hniezdneho, o ktorej som ani nevedela, že ju mali. Chýbala v rodokmeni mne aj strýkovi Pavlovi, pretože počas indexovania jej krásne skomolili meno a akosi sme na ňu nenarazili. Ako sa dievča zo severu Slovenska dostalo do hlavného mesta Uhorska?

Vilma buduje Budapešť

V minulosti mladé dievčatá z dedín často cestovali za prácou do Budapešti. A tam sa im akosi podarilo otehotnieť... Mnoho detí nedokončilo školu. Väčšina našich predkov na konci 19. storočia nevedela čítať ani písať. A načo by to vôbec potrebovali? Rodiny boli veľké. Od chlapcov sa vyžadovalo, aby pomohli na farmách alebo v rodinných obchodoch. Od dievčat sa zas očakávalo, že sa budú pomáhať starať o svojich mladších súrodencov a vykonávať domáce povinnosti namiesto toho, aby chodili do školy. Mnoho mladých žien nebolo dostatočne vzdelaných na to, aby mali to, čo dnes nazývame kariérou. Synovia a dcéry boli povzbudzovaní k tomu, aby sa oženili mladí - aspoň bude o jedny hladné ústa menej. Dievčatá boli tiež povzbudzované k tomu, aby odišli z domu, aby išli do väčších miest, kde si nájdu prácu a budú môcť posielať peniaze domov a podporovať tak svoju rodinu. No a pracovné miesta, na ktoré sa kvalifikovala takmer každá dievčina z dediny, boli tie, ktorých znalosti sa učili od mladého veku od svojich matiek, babičiek a kmotier. Teda slúžky, šičky, opatrovníčky detí a podobne.

Slovenský prostý ľud na konci 19. storočia.

Neviem, kedy a ako dorazila Vilma Gotzmannová do Budapešti, v akej rodine žila a kto bol otcom jej dieťaťa. Viem len to, že Vilma Gotzmannová mala len 16 rokov, keď sa jej v roku 1894 narodila dcéra Vilmuška.


Potom sa o Vilme opäť stráca stopa, a nachádzame ju až o desať rokov neskôr. Vilma sa totiž rozhodla začať nový život a to rovno v Amerike. Dňa 27. septembra 1904 pristála na Ellis Islande. Priplávala loďou Kaiser Wilhelm II. Mala 26 rokov a stále bola slobodná. Podľa záznamov ju tam čakal Bany Klein, švagor. Vilma cestovala s Gizellou Kleinovou. Klein bolo v tej dobe v Hniezdnom rozšírené priezvisko, takže to mohol byť manžel jej sestry Márie alebo Alžbety (Karolína sa vydala za nejakého gréckokatolíka zo Spišskej Novej Vsi a viac sestier nemala. Alebo to bol brat jednej z manželiek jej bratov Štefana, Andreja alebo Leopolda??) Alebo to bol len sused, ktorému rodičia Vilmy zaplatili, aby ju čakal v USA.



Vilma sa tak, ako mnohí iní jej súčastníci, rozhodla hľadať šťastie za Veľkou mlákou. Mala tam zázemie v podobe rodiny a asi ju v Budapešti ani Hniezdnom nečakala žiadna budúcnosť, tak sa rozhodla začať odznova na Novom kontinente. Doslova.

V lodných záznamoch som totiž nenašla ani jeden záznam o tom, že by Vilma cestovala so svojou dcérou, ktorá by v tej dobe mala mať 9-10 rokov. Na začiatku som si teda myslela, že jej dcéra, malá Vilmuška, možno v detstve zomrela, ako to bývalo bežné. Alebo sa jej Vilma vzdala. Alebo ju vychovávala rodina jej otca, o ktorom nič neviem. Alebo...

Pri hľadaní lodných záznamov o Vilme Gotzmannovej, ktorá priplávala do USA, mi však ancestry.com odrazu ukázalo akúsi inú Vilmu. Ktorá prišla do USA o štyri roky neskôr. Ako trinásťročná sirota.


Stretli sa niekedy Vilma s Vilmuškou? Kde bola Vilmuška predtým, ako ju Paulína doviedla do USA? A čo sa stalo s Vilmou po emigrácii?

Ako som hľadala Jozefa a našla Vilmu s Vilmuškou

Genealógii sa nevenujem dlho, amatérsky asi dva roky. Jednou z otázok, na ktoré sa snažím nájsť odpoveď, je pôvod môjho pradedka Jozefa Gotzmanna. Jozef bol remenár v Pečovskej Novej Vsi, ktorý si vzal svoju údajne sesternicu Máriu Gotzmannovú a mali spolu môjho dedka Pavla, uja Eda a tetu Manciku. Píšem údajne, pretože rodokmeň máme zmapovaný podľa Márie až do sedemnásteho či osemnásteho storočia. Odkiaľ však prišiel Jozef, sa nevie. Mária sa aj za slobodna volala Gotzmannová, takže teória o príbuzenskom vzťahu by sedela.

Prababka Mária Gotzmannová, pradedko Jozef Gotzmann, prateta Mancika Gotzmannová (neskôr Lompartová).

Podľa náhrobného kameňa v Sabinove viem, že Jozef sa narodil 19. marca (to je teda prekvapenie) 1896 a zomrel 17. decembra 1955. V žiadnych slovenských matrikách, predovšetkým z Hniezdneho, som ho však nenašla. Až kým mi strýko Pavol nepovedal, že Jozef sa údajne narodil v Budapešti. Jedna záhada rozlúštená. Keby som tak vedela mená jeho rodičov, to by sa mi lepšie hľadalo... Strýko však napísal na matriku do Sabinova, no tam mu nevedeli pomôcť. V záznamoch o Jozefovom úmrtí mená jeho rodičov nemajú.

Hrob prarodičov Jozefa a Márie. Okrem dátumov narodenia a úmrtia nie je o Jozefovi nič iné známe.

Hľadá sa Jozef...

Začala som teda hľadať v budapeštianskych záznamoch. Na prelome storočia bola Budapešť veľké mesto, živá metropola, plná prisťahovalcov zo všetkých kútov Rakúsko Uhorska. Len malá časť záznamov je indexovaná a keďže neviem mená Jozefových rodičov, ani okrsok, v ktorom sa narodil, je to ako hľadanie ihly v kope sena.

Začala som teda jednoducho. Do hľadania som zadala priezvisko Gotzmann s rodným mestom Budapešť. A tu sa moje pátranie otočilo úplne iným smerom.

Prvá totiž vyskočila akási Vilma Gotzmann. Deň pred Vianocami v roku 1894, 23. decembra, sa jej narodila dcéra Vilma. Malá Vilma bola pokrstená bola 27. decembra. Najprv som si myslela, že je to len náhoda a takmer stránku zatvorila ako nedôležitú, ale rozhodla som sa pozrieť na záznam bližšie. Čo ak táto Vilma je z nejakej maďarskej vetvy Gotzmannovcov, odkiaľ pochádza aj môj záhadný Jozef?

...a našla sa Vilma!

Namiesto toho to, čo som našla, mi vyrazilo dych. Podľa záznamov bola Vilma slobodná, nevydatá žena, dcéra Jakuba Gotzmanna a Julianny Fabovszkej! Teda sestra Viktora, ktorý je otcom mojej prastarej mamy Márie! Vilma bola jej teta, ktorú som nemala v rodokmeni ani ja, ani strýko. V poznámkach je uvedená skratka v. sz. jegy, čo znamená "existuje rodokmeň". Vilma teda kňazovi najskôr ukázala svoj rodný list, kde bolo uvedené, že pochádza z Hniezdneho. Za krstnú matku jej išla Mária Gotzmannová, tipujem, že jej sestra, a nejaký Ferenz (František) Fischer. Meno Fischer sa v tej dobe vyskytovalo aj v Hniezdnom, takže to mohol byť nejaký známy alebo príbuzný. Tieto záznamy sú z oblasti Józsefvárosi, Budapest, Pest-Pilis-Solt-Kis-Kun, Maďarsko.




Nenašla som teda novú vetvu rodiny Gotzmannovcov, našla som však stratenú Vilmu, o ktorej som ani nevedela, že ju Jakub s Julianou mali. A to kvôli tomu, že jej počas indexovania zle zapísali meno. Namiesto Gotzmann je uvedená ako Gnzczman.

Podľa záznamov z matriky sa Wilhelmina Gotzmann narodila 24. júna a pokrstená bola 27. júna 1877 v Hniezdnom. Za krstných rodičov jej išli Stephanus Korsch a Maria Raab. Tu sa však moje pátranie neskončilo.


Podľa budapeštianskej matriky mala v čase narodenia dcéry Vilma len 16 rokov. Čo s ňou bolo ďalej? Ako sa ďalej vyvíjal život Vilmy a malej Vilmušky? To, čo som našla, ma ešte viac šokovalo.