Jedným z predkov, o ktorom sa dá nájsť skutočne veľa informácií, je Jakub (Jacubus) Gotzmann z Hniezdneho 181.

Jakub sa narodil 26. apríkla 1834 v Hniezdnom. Jeho rodičia boli Stanislav Gotzmann a Mária Madony. Zaujímavé je, že v matrike bol k jeho narodeniu neskôr pripísaný aj dátum úmrtia, 4. apríla 1896.


Jeho manželka Julianna Fabovszká sa narodila 18. februára 1840 tiež v Hniezdnom. Jej rodičia boli Štefan Fabovszký a Katarína Danielowicz.


Jakub s Juliannou uzavreli manželstvo 20. novembra 1861. Podľa matričných záznamov však boli ohlášky vypísané aj v rodnom meste nevesty, Vyšné Repáše, takže musím pre istotu skontrolovať, či sa náhodou nejaká Julianna Fabovszká nenarodila aj tam... Jakub býval v Hniezdnom 220 a Julianna bývala v Hniezdnom 130.



Po svadbe sa usadili v Hniezdnom 181, kde sa im narodilo 8 detí.

Prvý syn Štefan (Stephanus) Gotzmann sa narodil 29. júla 1862 a pokrstený bol o deň neskôr. Jeho krstní rodičia boli Antonius Klein a Maria Raab. Zaujímavé, že prvý syn nedostal meno po otcovi (Jakub má meniny 25. júla) ani napríklad po inom svetcovi, v ktorého deň sa narodil. V poznámkach taktiež chýba slovo primogenitus, ktorým sa označoval prvorodený syn. Že by mali pred Štefanom ešte iného syna, ktorý zomrel? (Nie, pozrela som si matriky z Hniezdneho od roku 1859, nič som nenašla...)


Ondrej (Andreas) Gotzmann sa narodil 30. novembra 1865. Jeho krstní rodičia boli Antonius Klein, vehicularius - teda výrobca kočiarov, kolár, a Mária Polesik.


Alžbeta Katarína (Elisabeth Catharina) Gotzmannová sa narodila 8. novembra 1867. Podľa záznamov to vyzerá, že rodina žila v Hniezdnom 182. Chyba, alebo sa presťahovali? Jej krstní rodičia boli Joanes? Polesik, arcularius - teda výrobca malých truhlíc a šperkovníc, a Mária Raab.


Viktor Gotzmann (môj prapradedko) sa narodil 16. decembra 1869. Rodina má opäť uvedenú inú adresu, tentokrát Hniezdne 160. Viktorovi krstní rodičia boli opäť Antonius Klein a Anna Korsch. V poznámkach je uvedené niečo, čo neviem rozlúštiť


Mária Wilhelmína Gotzmannová sa narodila 1872.


Leopold Gotzmann sa narodil 3. apríla 1874.  Podľa záznamov to vyzerá, že rodina žila v Hniezdnom 185. Chyba, aleo sa presťahovali? Jeho krstní rodičia boli Josephys Raab a Cunigundis Korsch. Leopold však zomrel 6. mája 1875. Mal 13 mesiacov.



Vilma (Wilhelmína) Gotzmannová sa narodila 24. júna 1877. Ako adresa je uvedené Hniezdne 180. Jej krstní rodičia boli Stephanus Korsch a Maria Raab.

Po tom, ako som zistila, že Vilma aj Vilmuška Gotzmannové nezávisle od seba emigrovali do USA, som bola na chvíľu bez slov. Nikdy by som nečakala, že narazím na takúto informáciu. Testy DNA mi ukázali, že mám tu v Novom Svete kopec príbuzných, zvyčajne bratrancov a sesternice z piateho či šiesteho kolena. (DNA) Možno je niektorý z nich potomkom Vilmy alebo Vilmušky?

Pri prezeraní budapeštianskych matričných záznamov som narazila na Vilmu Gotzmannovú, dcéru mojich praprastarých rodičov Jakuba a Juliany z Hniezdneho, o ktorej som ani nevedela, že ju mali. Chýbala v rodokmeni mne aj strýkovi Pavlovi, pretože počas indexovania jej krásne skomolili meno a akosi sme na ňu nenarazili. Ako sa dievča zo severu Slovenska dostalo do hlavného mesta Uhorska?

Vilma buduje Budapešť

V minulosti mladé dievčatá z dedín často cestovali za prácou do Budapešti. A tam sa im akosi podarilo otehotnieť... Mnoho detí nedokončilo školu. Väčšina našich predkov na konci 19. storočia nevedela čítať ani písať. A načo by to vôbec potrebovali? Rodiny boli veľké. Od chlapcov sa vyžadovalo, aby pomohli na farmách alebo v rodinných obchodoch. Od dievčat sa zas očakávalo, že sa budú pomáhať starať o svojich mladších súrodencov a vykonávať domáce povinnosti namiesto toho, aby chodili do školy. Mnoho mladých žien nebolo dostatočne vzdelaných na to, aby mali to, čo dnes nazývame kariérou. Synovia a dcéry boli povzbudzovaní k tomu, aby sa oženili mladí - aspoň bude o jedny hladné ústa menej. Dievčatá boli tiež povzbudzované k tomu, aby odišli z domu, aby išli do väčších miest, kde si nájdu prácu a budú môcť posielať peniaze domov a podporovať tak svoju rodinu. No a pracovné miesta, na ktoré sa kvalifikovala takmer každá dievčina z dediny, boli tie, ktorých znalosti sa učili od mladého veku od svojich matiek, babičiek a kmotier. Teda slúžky, šičky, opatrovníčky detí a podobne.

Slovenský prostý ľud na konci 19. storočia.

Neviem, kedy a ako dorazila Vilma Gotzmannová do Budapešti, v akej rodine žila a kto bol otcom jej dieťaťa. Viem len to, že Vilma Gotzmannová mala len 16 rokov, keď sa jej v roku 1894 narodila dcéra Vilmuška.


Potom sa o Vilme opäť stráca stopa, a nachádzame ju až o desať rokov neskôr. Vilma sa totiž rozhodla začať nový život a to rovno v Amerike. Dňa 27. septembra 1904 pristála na Ellis Islande. Priplávala loďou Kaiser Wilhelm II. Mala 26 rokov a stále bola slobodná. Podľa záznamov ju tam čakal Bany Klein, švagor. Vilma cestovala s Gizellou Kleinovou. Klein bolo v tej dobe v Hniezdnom rozšírené priezvisko, takže to mohol byť manžel jej sestry Márie alebo Alžbety (Karolína sa vydala za nejakého gréckokatolíka zo Spišskej Novej Vsi a viac sestier nemala. Alebo to bol brat jednej z manželiek jej bratov Štefana, Andreja alebo Leopolda??) Alebo to bol len sused, ktorému rodičia Vilmy zaplatili, aby ju čakal v USA.



Vilma sa tak, ako mnohí iní jej súčastníci, rozhodla hľadať šťastie za Veľkou mlákou. Mala tam zázemie v podobe rodiny a asi ju v Budapešti ani Hniezdnom nečakala žiadna budúcnosť, tak sa rozhodla začať odznova na Novom kontinente. Doslova.

V lodných záznamoch som totiž nenašla ani jeden záznam o tom, že by Vilma cestovala so svojou dcérou, ktorá by v tej dobe mala mať 9-10 rokov. Na začiatku som si teda myslela, že jej dcéra, malá Vilmuška, možno v detstve zomrela, ako to bývalo bežné. Alebo sa jej Vilma vzdala. Alebo ju vychovávala rodina jej otca, o ktorom nič neviem. Alebo...

Pri hľadaní lodných záznamov o Vilme Gotzmannovej, ktorá priplávala do USA, mi však ancestry.com odrazu ukázalo akúsi inú Vilmu. Ktorá prišla do USA o štyri roky neskôr. Ako trinásťročná sirota.


Stretli sa niekedy Vilma s Vilmuškou? Kde bola Vilmuška predtým, ako ju Paulína doviedla do USA? A čo sa stalo s Vilmou po emigrácii?

Ako som hľadala Jozefa a našla Vilmu s Vilmuškou

Genealógii sa nevenujem dlho, amatérsky asi dva roky. Jednou z otázok, na ktoré sa snažím nájsť odpoveď, je pôvod môjho pradedka Jozefa Gotzmanna. Jozef bol remenár v Pečovskej Novej Vsi, ktorý si vzal svoju údajne sesternicu Máriu Gotzmannovú a mali spolu môjho dedka Pavla, uja Eda a tetu Manciku. Píšem údajne, pretože rodokmeň máme zmapovaný podľa Márie až do sedemnásteho či osemnásteho storočia. Odkiaľ však prišiel Jozef, sa nevie. Mária sa aj za slobodna volala Gotzmannová, takže teória o príbuzenskom vzťahu by sedela.

Prababka Mária Gotzmannová, pradedko Jozef Gotzmann, prateta Mancika Gotzmannová (neskôr Lompartová).

Podľa náhrobného kameňa v Sabinove viem, že Jozef sa narodil 19. marca (to je teda prekvapenie) 1896 a zomrel 17. decembra 1955. V žiadnych slovenských matrikách, predovšetkým z Hniezdneho, som ho však nenašla. Až kým mi strýko Pavol nepovedal, že Jozef sa údajne narodil v Budapešti. Jedna záhada rozlúštená. Keby som tak vedela mená jeho rodičov, to by sa mi lepšie hľadalo... Strýko však napísal na matriku do Sabinova, no tam mu nevedeli pomôcť. V záznamoch o Jozefovom úmrtí mená jeho rodičov nemajú.

Hrob prarodičov Jozefa a Márie. Okrem dátumov narodenia a úmrtia nie je o Jozefovi nič iné známe.

Hľadá sa Jozef...

Začala som teda hľadať v budapeštianskych záznamoch. Na prelome storočia bola Budapešť veľké mesto, živá metropola, plná prisťahovalcov zo všetkých kútov Rakúsko Uhorska. Len malá časť záznamov je indexovaná a keďže neviem mená Jozefových rodičov, ani okrsok, v ktorom sa narodil, je to ako hľadanie ihly v kope sena.

Začala som teda jednoducho. Do hľadania som zadala priezvisko Gotzmann s rodným mestom Budapešť. A tu sa moje pátranie otočilo úplne iným smerom.

Prvá totiž vyskočila akási Vilma Gotzmann. Deň pred Vianocami v roku 1894, 23. decembra, sa jej narodila dcéra Vilma. Malá Vilma bola pokrstená bola 27. decembra. Najprv som si myslela, že je to len náhoda a takmer stránku zatvorila ako nedôležitú, ale rozhodla som sa pozrieť na záznam bližšie. Čo ak táto Vilma je z nejakej maďarskej vetvy Gotzmannovcov, odkiaľ pochádza aj môj záhadný Jozef?

...a našla sa Vilma!

Namiesto toho to, čo som našla, mi vyrazilo dych. Podľa záznamov bola Vilma slobodná, nevydatá žena, dcéra Jakuba Gotzmanna a Julianny Fabovszkej! Teda sestra Viktora, ktorý je otcom mojej prastarej mamy Márie! Vilma bola jej teta, ktorú som nemala v rodokmeni ani ja, ani strýko. V poznámkach je uvedená skratka v. sz. jegy, čo znamená "existuje rodokmeň". Vilma teda kňazovi najskôr ukázala svoj rodný list, kde bolo uvedené, že pochádza z Hniezdneho. Za krstnú matku jej išla Mária Gotzmannová, tipujem, že jej sestra, a nejaký Ferenz (František) Fischer. Meno Fischer sa v tej dobe vyskytovalo aj v Hniezdnom, takže to mohol byť nejaký známy alebo príbuzný. Tieto záznamy sú z oblasti Józsefvárosi, Budapest, Pest-Pilis-Solt-Kis-Kun, Maďarsko.




Nenašla som teda novú vetvu rodiny Gotzmannovcov, našla som však stratenú Vilmu, o ktorej som ani nevedela, že ju Jakub s Julianou mali. A to kvôli tomu, že jej počas indexovania zle zapísali meno. Namiesto Gotzmann je uvedená ako Gnzczman.

Podľa záznamov z matriky sa Wilhelmina Gotzmann narodila 24. júna a pokrstená bola 27. júna 1877 v Hniezdnom. Za krstných rodičov jej išli Stephanus Korsch a Maria Raab. Tu sa však moje pátranie neskončilo.


Podľa budapeštianskej matriky mala v čase narodenia dcéry Vilma len 16 rokov. Čo s ňou bolo ďalej? Ako sa ďalej vyvíjal život Vilmy a malej Vilmušky? To, čo som našla, ma ešte viac šokovalo.